Mali by sme garantovať ľudské práva, nie podporovať agresora -otvorený list

Izrael nie je demokracia, ale apartheid. Izrael sa nebráni, ale útočí. Izrael pácha vojnové zločiny na takmer dennej báze a ľudské práva obyvateľstva, ktoré žije na ním okupovaných územiach, potláča systematicky, sústavne a dlhodobo. Izrael ignoruje a v niektorých prípadoch porušuje rezolúcie OSN. Politici, ktorí dnes hovoria, ze Izrael má právo sa brániť, šíria dezinformácie.

Nie preto, že by sa Izrael nemal právo brániť (to má každý), ale preto, že kontext je iný. Na počiatku súčasnej eskalácie násilia stál ďalší z dlhého radu vojnových zločinov Izraela, nie aktivity na palestínskej strane. Konkrétne išlo o násilné vysťahovávanie arabského obyvateľstva z Jeruzalema, samozrejme proti ich vôli, nelegálne a v rozpore nie len s medzinárodným právom, ale aj elementárnou ľudskosťou. Bola to na lokálnej úrovni krádež a na globálnej anexia, čo je vojnový zločin. Nemusíme súhlasiť s aktivitami ani cieľmi hnutia Hamas na to, aby sme mohli konštatovať, že to nie su oni, kto útočí a kto (ako jediní) terorizuje civilné obyvateľstvo. Nepovažujeme za podstatné vyriešiť otázku, či hnutie Hamas je teroristické alebo nie, nakoľko je omnoho dôležitejšie, že žiadne aktivity neoprávňujú izraelskú armádu (IDF) na tak masívne a brutálne zásahy v pásme Gazy, aké sa dejú teraz. Sebaobrana ostáva sebaobranou, iba ak je adekvátna a nevyhnutná. Aktivity IDF nespĺňajú ani jedno z týchto kritérií. Práve naoak, sú ďalšou v dlhom rade disproporčných vojenských agresií, pri ktorých jestvuje podložené podozrenie, že zabíjanie civilného obyvateľstva nie je len “neželaným vedľajším účinkom”. V tejto veci poskytujú dostatok argumentov na podloženie tohto tvrdenia tajné dokumenty zverejnené WikiLeaks. Viacero operácii IDF vykazuje prvky teroru a nemá žiadne vojenské opodstatenie ani legitímny cieľ, ktorý by ich od terorizmu odlišoval.

Úlohou medzinárodného spoločenstva je garantovať ľudské práva, v tomto prípade palestínskeho civilného obyvateľstva, ktoré má garantovať a nerobí to okupačná veľmoc Izrael. Dlhodobé nedodržiavanie povinností, ktoré Izraelu ako okupantovi vyplývajú z medzinárodného práva, je dostatočným dôvodom, aby jeho sľubom medzinárodné spoločenstvo už naďalej neverilo. Deje sa však opak a niektorí politici a političky, ale aj ďalšie verejné činné osoby sa dokonca deklaratívne stavajú na jeho podporu. Na tomto mieste je nevyhnutné dodať, že je to podpora zabíjania civilného obyvateľstva, aktov agresie, vojnových zločinov, apartheidu, porušovania ľudských práv a povzbudzovanie ďalšieho budovania štátu Izrael na etnicko-religióznom, nie občianskom princípe.

Vzhľadom na pretrvávajúcu a zhoršujúcu sa situáciu nie je možné donekonečna veriť, že rokovania, ktorých nedostatočné závery nezriedka nie sú rešpektované, situáciu uspokojivo vyriešia. Úlohou medzinárodného spoločenstva, a to najmä štátov a ich združení (napr. EÚ), ktoré sa zaštiťujú dodržiavaním práva, budovaním demokracie a uplatňovaním ľudských práv, je niečo iné. Rešpektovanie medzinárodného práva a záväzkov, ktoré na seba Izrael dobrovoľne prijal, je zas možné docieliť iba tvrdou politikou sankcií a medzinárodnej izolácie tak, ako sa to podarilo s iným apartheidným štátom -Juhoafrickou republikou- v minulosti. V prípade, že sa to nepodarí, je zlepšenie situácie možné iba rozmiestnením medzinárodných mierových síl, ktoré by garantovali zastavenie násilností.

Peter Weisenbacher, výkonný riaditeľ, Inštitút ľudských práv

Alena Krempaská, štatutárna zástupkyňa, Slovak Political Watchdog

Zuzana Slamená, predsedníčka, Dúhové Slovensko n.z.

Tím WikiLeaks Slovensko

Tento text je obsahom otvoreného listu mimovládnych organizácii Prezidentke Zuzane Čaputovej, Predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi a Ministrovi zahraničných veci a európskych záležitostí Ivanovi Korčokovi, ktorý sme dnes (elektronicky) doručili do ich kancelárii.