#pravdaoromoch: Osady spravili bieli




















Chatrče a domčeky, o ktorých sa často hovorí, že stoja na cudzích pozemkoch, boli postavené v súlade so zákonom. Bolo to cez druhú svetovú vojnu, ten zákon bol rasistický a časť Rómov bola zavraždená v koncentračných táboroch. Samotné rómske osady, ako ich poznáme dnes, vznikali nedobrovoľne. Boli hlavne výsledkom práce nacistov. Rómske obyvateľstvo tradične žilo vo “svojej časti” dediny. Po rozsiahlych deportáciách Židov sa rasistické zákony sprísnili aj voči Rómom. Nebol záujem ich úplne likvidovať – narozdiel od Židov nemali majetky, ktoré by si vzali arizátori – ale bol záujem ich “nevidieť”. Od roku 1941 platila vyhláška Ministerstva vnútra (podpísaná A. Machom), neskôr sprísnená, kde sa prikázalo odstrániť obydlia Rómov tak, aby ich nebolo vidieť z frekventovaných ciest alebo z vlaku. Obce mali odsunúť Rómov preč, na odľahlé miesto a vysporiadať pozemky pod novou osadou. Dôsledky týchto presunov boli drastické, pričom sa dodnes nevie, koľkých obcí sa to presne týkalo. Niektoré okresy hlásili, že sa im to podarilo vo všetkých obciach. Takto vznikla napríklad aj osada Letanovce.

Pokračovať v čítaní

#pravdaoromoch: Byty zadarmo?

Kto má byty zadarmo? Fakty sú k dispozícii. Rómovia nedostávajú byty zadarmo. Môžu získať príspevok na bývanie alebo môžu požiadať o bývanie v obecných bytoch určených, tak ako všetci ostatní, ktorí si nemôžu dovoliť bývanie. Príspevok na bývanie je príspevok k dávke v hmotnej núdzi -majú naň nárok všetci, ktorí sú „dostatočne chudobní“, aby museli požiadať štát o pomoc. Ak je človek sám, má nárok na závratných 55,80 Eura, ak sú viacerí, majú nárok na 89,20 Eura mesačne. Ak je človek sám, znamená to základnú dávku 61,60 Eur na život + 55,80 Eur na bývanie = jeho príjem je 117,40 Eur na mesiac. Aby vôbec dostal príspevok na bývanie, musí byť majiteľom alebo mať nájomnú zmluvu k nehnuteľnosti, kde býva. Ako môže mať takú zmluvu človek žijúci v osade bez vlastníckeho listu k svojej chatrčke? Tento príspevok sa netýka najchudobnejších, tých, ktorí ku svojmu bývaniu „nemajú papiere“.

Pokračovať v čítaní

#pravdaoromoch: Dávky a detské prídavky

Nie je ťažké si overiť fakty. K januáru 2019 bolo 66 046 poberateľov (priamo podľa stránok Ústredia práce), spolu s rodinnými príslušníkmi a deťmi sa tak dávky týkajú 147 309 ľudi. Vrátane 60 772 detí. To je spolu 2,7% populácie. Koľko % populácie tvoria Rómovia? Kvalifikovaný výskum (UNDP, Združenia miest a obcí Slovenska, Ústavu rómskych štúdií PU, Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity z roku 2013) odhaduje počet Rómov na 7,5% slovenskej populácie. Ak by všetci poberatelia dávky v hmotnej núdzi boli Rómovia /čo absolútne nie je pravda, ale k tomu nižšie/, stále by to znamenalo, že dávky poberá maximálne tretina z nich.Slovenský sociálny systém je zložitý. Pomoc v hmotnej núdzi si v ňom nikto nenárokuje na základe ani príslušnosti k etniku, ani na základe sexuálnej orientácie alebo či je žena alebo muž. Nárok na dávky v hmotnej núdzi vzniká, ak je človek „dostatočne chudobný“.

Pokračovať v čítaní

Spúšťame kampaň 7 krokov

ikonka02Sedem krokov pre úspešnú integráciu rómskych marginalizovaných komunít a zníženie miery diskriminácie v Slovenskej Republike

Všeobecne pociťujeme nárast napätia vyplývajúceho zo zhoršenej sociálnej situácie časti obyvateľstva a predovšetkým Rómov. Následky vylúčenia Rómov sú devastujúce: okrem katastrofálnej situácie v osadách, nešťastia a chudoby sa zvyšujú výdaje rozpočtu v sociálnej sfére i výdaje na represívne zložky. Bohužiaľ, tieto opatrenia cielia dôsledky a nie príčiny sociálneho vylúčenia Rómov, a preto sa ukazujú z dlhodobého hľadiska ako veľmi neefektívne. Pritom investícia do aktívneho začleňovania sociálne vylúčeného obyvateľstva a predchádzania jeho vzniku je investíciou do ekonomického rozvoja krajiny a môže zvrátiť negatívnu záťaž štátneho rozpočtu. Na nasledovných stranách sú uvedené a hlbšie rozpracované východiská a kroky, ktoré sú odskúšané, realizovateľné a majú skutočné výsledky na zlepšenie situácie, pozdvihnutie Rómov z chudoby i na zmiernenie napätia susedských vzťahov a vzťahov s väčšinovou spoločnosťou.  Problémy začleňovania Rómov sú totiž mnohovrstevnaté a jeden podmieňuje druhý, napríklad zlá dochádzka detí do škôl často súvisí s nedostatkom financií na cestovné, čo je podmienené nízkym príjmom nezamestnaných rodičov. Preto je potrebné zaujať komplexný prístup k riešeniu problémov, ktorým Rómovia čelia, a tak vnímať aj nami navrhovaných 7 východísk k integrácii marginalizovaných komunít.

www.7krokov.sk