Erika Káková: 1488 a extrémizmus

Pre mnohých je toto len obyčajné číslo, no pre istú skupinu ľudí to znamená niečo viac. Každý z nás bol v škole informovaný o tom, čo sa dialo v rokoch 1939 – 1945. Sú nám známe všetky hrôzy, nemravné a nekalé udalosti, ktoré boli založené na chorej idei jedného človeka. Aj napriek tomu, že vojna bola ukončená, jej hlavný aktér sa sám zabil, jeho prívrženci prežili. Ako je možné, že v dnešnej dobe sú stále rozširované a prijímané názory novodobých neonacistov? Prečo mladí Slováci, ktorí vedia aké dôsledky má rozširovanie nenávisti a odoberanie slobody určitým skupinám ľudí, naďalej volia a preferujú v parlamente extrémistické strany?

Čo teda znamená číslo 1488? Prvé dvojčíslo je sloganom amerického aktivistu Davida Lanea, ktorý zastával názory bieleho neonacizmu. „Musíme ochrániť existenciu našich ľudí a budúcnosť bielych detí.“ Druhú časť tejto číselnej hračky používajú neonacisti ako šifru pre staré známe „Heil Hitler“, pretože H je v abecede ôsmym písmenom.

Na jar minulého roku bývalý predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Marián Kotleba s jeho stranou ĽSNS charitatívne prispel chlapcovi na vozíčku 1488€. Bolo toto číslo náhodne vybraté alebo využil hendikepovaného chlapca na zviditeľnenie ideológie svojej strany? Skúsme si jeho konanie priblížiť v nejakých príkladoch. 07. augusta 2010 zrealizoval národnú púť k soche Svätopluka, kde jeden z jeho prívržencov vyhlasoval: „Každý z nás vidí, že Slováci dnes populačne vymierajú a sú vytláčaní z vlastného územia neúnosne sa množiacimi asociálnymi cigánskymi parazitmi. Onedlho nám homosexuáli a feťáci budú určovať, čo môžeme a nemôžeme robiť.“1 Ďalšia pani, ktorá sa zúčastnila tejto púte, komentovala: „Akí fašisti sú oni? Pretože si zastávajú Slovensko? Lebo si zastávajú Tisa?“ Táto púť sa skončila zásahom polície a následným zadržaním niekoľkých zástancov tohto názoru. V roku 2013 bol zadržaný za propagovanie fašizmu pozdravom „Na stráž!“. Je teda Kotlebova strana nacionalistická, ako sa oni označujú alebo extrémistická?

V mnohých videách, ktoré zobrazujú stranu ĽSNS a ich pôsobenie, môžeme vidieť množstvo mladých ľudí. Vplyv tejto strany sa prejavil nielen v takýchto aktivitách, ale aj vo voľbách. Až 23% prvovoličov a voličov do 21 rokov volili Mariána Kotlebu. Kde sa stala chyba? Viacerí pripisujú vinu školstvu a učiteľom kvôli nedostatočnému poskytnutiu informácií ohľadom tejto tematiky. Zuzana Zimerová, poslankyňa NR SR, na diskusií pre Café Európu priblížila pohľad detí na extrémizmus a prečo sa prikláňajú k takýmto stranám. „Pred dvoma rokmi bola veľká konferencia, na ktorej bol hosťom Harald Weilnböck, ktorý hovoril o koreňoch extrémizmu. Upozorňoval na dve veci: neťahajte to cez školy a cez obsah vo vzdelávaní, pretože nikto sa nestal z týchto detí, ktoré dnes majú 15-16 rokov, u nás v Nemecku neonacistom kvôli tomu, že chce, aby nastalo obdobie, kde sú koncentračné tábory a kde sa dejú také veci, ktoré im my na dejepise vysvetľujeme, že boli zlé. O tomto oni vôbec neuvažujú. Majú nejaký emocionálny problém a s nikým sa o tom nemôžu porozprávať. Veľkým faktorom v príklone k extrémizmu je nuda a pocit nežiadosti. A teraz príde niekto, kto vám ten pocit dá. Toto je to lákadlo.“ 2

Pocit niekam patriť, emocionálne problémy, nuda. Sú ešte nejaké faktory, ktoré vedú teenagerov a mladých dospelých k extrémizmu? Často je to rodina, prostredie, v ktorom vyrastajú, názory ich rodičov, no neskôr to môžu byť aj názory spolužiakov či rovesníkov. Ako môže na dieťa pôsobiť, keď vidí dospelých vykrikovať rasistické či homofobické poznámky? Čo je viac prekvapujúce? To, že mladí volia extrémistické strany alebo to, že tieto strany sú vôbec povolené v parlamente? Mohla globalizácia inšpirovať extrémistické názory a myšlienky na Slovensku?

Globalizácia prináša mnoho zaujímavých a nových technológií, zbližuje ekonomiky národov a štátov, poskytuje lepší a rýchlejší prínos informácií. No má aj svoje mínusy. Využívajú sa lacné trhy, stúpa detská práca, je veľká priepasť medzi chudobnými a bohatými krajinami.

Medzi jednu z najväčších ekonomicky rozvinutých krajín patrí USA. Zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta Spojených štátov bolo šokom nielen pre Ameriku, ale aj pre celý svet. Je to vážne netypický prezident, ktorý často komunikuje cez sociálne siete a má nadmerne kontroverzné názory. Na zasadnutiach sa často vyjadruje vulgárne a urážlivo voči druhým. Toto správanie môžeme vidieť napríklad na jeho rokovaní s africkými veľvyslancami, kde sa amerických kongresmanov spýtal, prečo by Spojené štáty mali prijímať ďalších imigrantov zo „špinavých dier“ v Afrike. Africké štáty si žiadali ospravedlnenie za jeho rasistické a xenofobické narážky, no Trump tvrdí, že nič také nepovedal. Medzi jeho ďalšie radikálne postoje patrí vybudovanie steny medzi Spojenými štátmi a Mexikom. V januári tohto roku sa vyhrážal stredoamerickým štátom, že im kvôli nelegálnej migrácii Washington pozastaví humanitárnu pomoc a pomocou vojska neprechodne uzavrie hranice. Ľudia však utekajú pred biedou a násilím. Je toto primerané správanie človeka, ktorý vládne takejto veľkej a silnej krajine? Ako to pôsobí na občanov Ameriky a na zvyšok sveta?

V dejinách sa často striedajú egoistickí a narcistickí „vodcovia“, ktorí sa snažia presadiť svoje názory a idey bez ohľadu na iných, ktorí vyčnievajú z ich predstavy. V minulosti sa ich názory šírili pomalšie, ale dnes vďaka globalizácii a sociálnym sieťam sa ich postoje ľahšie dostávajú k väčším masám ľudí. Sami musíme usúdiť, kto je hodnoverný a kto je nebezpečný.

Zdroje citácii:
1. 07.08.2010 Marián Kotleba a „Národná púť k soche Svätopluka“; Slovenská pospolitosť vs Polícia SR (https://www.youtube.com/watch?v=9fhS6lizmfc)
2. Café Európa: Zo školskej lavice k extrémnej pravici?
(https://www.youtube.com/watch?v=RNgcp-xzyyA)

 

Autorka je študentkou Gymnázia Ivana Kraska v Rimavskej Sobote.
Text uverejňujeme v rámci súťaže To si píš! Projekt je realizovaný s podporou Friedrich-Ebert-Stiftung, Zastúpenie v Slovenskej republike. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedný Inštitút ľudských práv.