Presne pred 85 rokmi schválil klérofašistický tzv. Slovenský štát najhanebnejší zákon aký kedy platil na našom území. Ide o vládne nariadenie č. 198/1941 o právnom „postavení Židov“. Samotný vtedajší ľudácky režimu označoval kódex za prísnejšiu protižidovskú právnu normu, akou boli obdobné zákony v nacistickom Nemecku a to napriek tomu, že Slovensko nebolo okupované Wehrmachtom. Každý rok si preto 9.9. pripomíname Deň obetí holokaustu a rasového násilia.

Koncentračné tábory nevznikli zo dňa na deň predchádzali tomu dlhé roky šírenia nenávisti, dezinformácii a dehumanizácia menšín a názorových oponentov ako domnelých nepriateľov. Dnes znova čelíme tendenciám deliť našu spoločnosť na základe národnostných a rasových kritérií, alebo sexuálnej orientácie s cieľom urobiť z časti spoločnosti menejcenných občanov/ky. Aj preto sa dlhodobo venujeme vzdelávaniu o Holokauste (Šoa, Samudaripen) a to najmä v súvislosti so spolupáchateľstvom Slovenska.

V rámci kampane Koho sme stratili sme vytvorili Virtuálne múzeum z najlepších študentských prác. Študenti a študentky spracovali spôsobom, ktorý si sami vybrali osudy a príbehy obetí Holokaustu na Slovensku. Cieľom projektu bolo zapojiť mladých ľudí do inovatívnych a kreatívnych spôsobov pripomínania si obetí Holokaustu so zameraním sa na miestne aspekty a ich príbehy, a tak priniesť personalizované a participatívne vzdelávacie techniky a urobiť z nich tak aktérov zmeny v ich prostredí. Od roku 2019 sa do týchto aktivít zapojilo už viac ako 500 stredoškolákov/čok a desiatky pedagógov/iek zo všetkých regiónov.

Virtuálne múzeum nájdete tu stratili.sk/virtualne-muzeum

Táto aktivita bola súčasťou medzinárodného projektu Informal Participatory Education on Holocaust (IPEH) financovaného Nadáciou Remembrance, Responsibility and Future (Stiftung EVZ) a Spolkovým ministerstvom financií (BMF) v rámci vzdelávacieho programu NS-Injustice.

#KohoSmeStratili #WeRemember #NeverAgainIsNow