Podľa dostupných informácii ho z väznice Belmarsh prepustili a z Británie odletel v noci na dnes súkromným lietadlom (ktoré si musel zaplatiť) na Mariánske ostrovy, ktoré formálne spadajú pod USA kde podpíše „Dohodu o vine a treste“, ktorá mu umožní návrat domov do Austrálie. Fotografia je z tohto lietadla, pred medzipristátím v Bangkoku kvôli dotankovaniu paliva.
Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP) zorganizovala v utorok večer v Bratislave demonštráciu na podporu väzneného zakladateľa a vydavateľa WikiLeaks Juliana Assangea. Pred budovou veľvyslanectva Veľkej Británie v centre mesta sa napriek dažďu zhromaždilo približne 150 ľudí a Panská ulica bola krátkodobo neprejazdná. Prítomná policajná hliadka presmerovávala vozidlá cez okolité ulice. Zhromaždenie sa konalo z dôvodu zasadnutia britského Najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o Assangeovom odvolaní voči vydaní do USA. Podobné zhromaždenia sa konali v desiatkach miest po celom svete.
V utorok 20.2. 2024 o 18:00 sa aj v Bratislave uskutoční verejné zhromaždenie za prepustenie Juliana Assangea. Protest sa uskutoční pred budovou ambasády Veľkej Británie v Slovenskej republike na Panskej 16. V ten a na ďalší deň (20. a 21. februára) sa v Londýne uskutoční zasadnutie Najvyššieho súdu (Supreme Court) o tom či dovolí Julianovi Assangeovi sa odvolať voči rozhodnutiu britskej vlády ho vydať do USA. Assange je zakladateľ a vydavateľ WikiLeaks. USA ho dlhodobo prenasledujú pretože odhalil vojnové zločiny ich armády v Iraku a Afganistane. Assange je austrálsky občan, držiteľ platného, medzinárodného novinárskeho preukazu a činy, ktoré USA považuje za nelegálne vykonával v Európe kde za ne nie je a ani nikdy nebol stíhaný. Ak by bol vydaný hrozí mu až 175 rokov väzenia podľa zákona z roku 1917. Assange je už skoro 5 rokov na žiadosť vlády USA väznený v Belmarsh prison prezývanej „britské Guantánamo“ kde je 23 hodín denne na samotke.
Organizácie Wau-Holland-Stiftung (WHS, Nemecko) a Inštitút ľudských práv (IĽP, Slovensko) sa dohodli, že spoja svoje sily v záujme právnej ochrany a slobody novinára a vydavateľa Juliana Assangea.
V utorok 17.5. 2020 o 18:00 sa aj v Bratislave uskutoční verejné zhromaždenie za prepustenie Juliana Assangea. Protest sa uskutoční pred budovou ambasády Veľkej Británie v Slovenskej republike na Pánskej 16. Na ďalší deň totiž britská ministerka vnútra zverejní rozhodnutie či povolí vydanie Assange do USA, kde mu hrozí doživotie (175 rokov). To nesmieme dopustiť, Assange je vydavateľ a whistleblower.
Na pomoc zakladateľovi a vydavateľovi WikiLeaks Julianovi Assangeovi vyzbierali jeho priaznivci rekordnú sumu. Assange už 3 roky čaká v britskej väznici na rozhodnutie súdu, či ho vydá na stíhanie do USA. Za necelý týždeň sa pomocou inovatívnej metódy DAO (decentralizovaná autonómna organizácia) podarilo vyzbierať 55 miliónov dolárov, čo je skoro 50 miliónov eur, a tak prekonať všetky doterajšie rekordy online zbierok v kryptomenách. Do tejto iniciatívy sa zapojili aj WikiLeaks Slovensko a mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP), ktorá sa prípadu Assange dlhodobo venuje.
Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP) ostro odsudzuje dnešné rozhodnutie britského súdu, ktoré otvára dvere k vydaniu zakladateľa a dlhoročného vydavateľa WikiLeaks Juliana Assangea do USA. Súd v Londýne dnes na žiadosť vlády USA zvrátil rozhodnutie nižšieho súdu, ktoré takéto vydanie zablokovalo a Assange ostáva naďalej vo väzení. Stíhanie Assangea trvá s prestávkami už viac ako 10 rokov a začalo sa krátko po tom, čo na platforme WikiLeaks začal zverejňovať tajné dokumenty americkej armády a vlády odhaľujúce vojnové zločiny, včítane zabíjania novinárov a civilistov, porušovanie ľudských práv a korupciu. Časť dokumentov sa týkala aj Slovenska a ich preklad je prístupný na webe www.wikileaks.sk. V dokumentoch sa spomínajú vtedajší mocní ako Mikuláš Dzurinda alebo Ivan Mikloš v súvislosti s podplácaním poslancov, ale aj v súčasnosti medializované osoby ako Štefan Harabín, Marián Kočner či v súvislosti s pezinskou skládkou nepriamo aj Zuzana Čaputová.
Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP), ktorá sa dlhodobo angažuje za prepustenie zakladateľa a vydavateľa WikiLeaks Juliana Assangea, odsudzuje dnešné rozhodnutie londýnskeho súdu a považuje ho za dôsledok politického tlaku. Sudkyňa Vanessa Baraitser zamietla žiadosť Assangeovej obhajoby, aby bol prepustený na kauciu alebo do domáceho väzenia a Assange bude musieť zotrvať vo väznici Belmarsh, až pokým Najvyšší súd nerozhodne o odvolaní americkej vlády o zamietnutí jeho vydania na tamojšie stíhanie.
Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP), ktorá sa dlhodobo angažovala za prepustenie zakladateľa a vydavateľa WikiLeaks Juliana Assangea, víta dnešného rozhodnutie londýnskeho súdu. Sudkyňa Vanessa Baraitser dnes v doobedňajších hodinách informovala, že zamietla žiadosť USA, aby bol Assange vydaný na tamojšie stíhanie. Právni zástupcovia vlády USA už informovali, že sa proti rozhodnutiu odvolajú, no Assange by na pokračovanie súdneho konania mal už čakať na slobode.
Súd v Londýne práve rozhodol o nevydaní Juliana Assangea, zakladateľa a dlhoročného editora WikiLeaks do USA, kde mu hrozil doživotie, alebo trest smrti. Sudkyňa vo svojom rozhodnutí síce odmietla, že by sa na Assangea a jeho konanie malo nahliadať ako na žurnalizmus a zverejnenie tajných dokumentov bolo vo verejneho záujme. Všetky relevantné novinárske organizácie (napr. Reportéri bez hraníc) ako aj svetové médiá (New York Times, Guardian…) pritom tento prípad vnímajú ako útok na novinársku prácu a slobodu prejavu. Pripomíname, že WikiLeaks zverejnilo v roku 2010 dôkazy vojnových zločinov armády USA (v Iraku, Afganistane) ako aj dôkazy o porušovaní ľudských práv a korupcii nie len vlády vo Washingtone, ale po celom svete. Assange je m.i. nositeľom ceny Európskeho parlamentu za investigatívnu žurnalistiku (rovnako aj Ján Kuciak) a WikiLeaks stále publikuje dokumenty usvedčujúce bohatých a mocných zo zločinov. Priajal však argument, že americké väznice sú tak hrozné, že človek ako Assange tam nemôže byť vydaný zo zdravotných dôvodov.