Víťazkou minulého ročníka sa stala poslankyňa Anna Záborská (OĽaNO). Počet hlasujúcich v ankete o anti-cenu Homofób roka 2019 bol rekordných 69 537, pričom A. Záborská získala 31 868 hlasov (krúžkov vo voľbách iba 36 472), Kto vyjde na hanbu tento rok? O tom kto bude nominovaní/á rozhodnete Vy! Svoje návrhy môžete posielať do nedele 16.5. na adresu nominacie@ludskeprava.sk
Aj Vaše 2% nám pomáhajú chrániť ľudské práva na celom svete, všetkých a všetky práva bez výnimky. Sme jediná slovenská, členská ľudsko-právna organizácia. Bojujeme za slobodu Väzňov svedomia, proti nespravodlivosti, chudobe a diskriminácii. Realizujeme projekty ako študentská súťaž To si píš!, anti-cena Homofób roka, organizujeme verejné diskusie, zhromaždenia a petície. Bezplatne poskytujeme učebné materiály o ľudských právach školám a pedagógom/kám. Spolupracujeme s Arms Watch Slovensko, Dúhové Slovensko, Nesehnutí, United Against Racism, EGAM, ICAN, ENAAT a ďalšími domácimi a zahraničnými partnermi. Otvárame dôležité témy, ktoré nikto iný nemôže alebo nechce, nie sme závislí na žiadnej politickej ideológii alebo “materskej” organizácii. To ale znamená aj, že naša nezávislosť je závislá na príspevkoch ľudí ako ste Vy! To je skutočná nezávislosť organizácie, pôsobenie na základe rozhodnutia sympatizantov a podporovateľov. Vaša podpora je pre nás aj motivácia do ďalšej práce a silný mandát.
Pracuje pre nás viac ako 20 dobrovoľníkov, úplne bez nároku na mzdu či preplácanie výdajov. No všetko sa žiaľ nedá vyriešiť zadarmo, len prenájom priestorov, energie a súvisiace poplatky sú približne 400 eur mesačne. Financie si vyžaduje aj tlač materiálov, doprava, či poštovné.
Informácie ako venovať 2% z daní na podporu ľudských práv (včítane predvyplneného formulára) www.ludskeprava.sk/2percenta/
Ak ste už svoje 2% venovali, alebo ich neodvázate, no i tak chcete podporiť ochranu ľudských práv môžete aj priamou platbou, cez systém PayPal alebo anonymne v Bitcoinoch (BTC) https://www.ludskeprava.sk/kontakt/
Symbolicky 27.1. teda na Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu (International Holocaust Remembrance Day) sa uskutoční otváracia konferencia nášho nového projektu Informal Participatory Education on Antisemitism and Holocaust (IPEAH), ktorú organizujeme v spolupráci s našimi partnerskými organizáciami SOS Razzismo a UNITED. Vzhľadom na súčasnú situáciu sa samozrejme bude konať on-line, výhodou samozrejme je, že sa jej môže zúčastniť ktokoľvek, kdekoľvek na svete. Podrobnosti ako nato nájdete nižšie.
Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (ILP) vypracovala právnu analýzu nových nariadení, ktoré vstupujú do platnosti v súvislosti s prebiehajúcim plošným testovaním, táto odhalila viacero pochybení a možných porušení ľudských práv zo strany štátu.
„V prvom rade treba zdôrazniť, že dočasné obmedzenie niektorých ľudských práv a slobôd z dôvodu ochrany života a zdravia nie je porušením ľudských práv. V situácii, keď denne zomiera na Covid-19 100 ľudí a v nemocniciach je najviac pacientov od vypuknutia pandémie, vláda a parlament môžu a robia správne, že niektoré práva a slobody obmedzujú. Obmedzovanie ľudských práv a slobôd však nemôže slúžiť na vydieranie a zastrašovanie občanov a občianok, aby sa zúčastnili plošného testovania, ktorého účelnosť je prinajmenšom sporná a zároveň jestvuje odôvodnené podozrenie, že ide o politický marketing. Koniec koncov sám premiér to označil za “referendum o Matovičovi,” uviedol riaditeľ ILP Peter Weisenbacher.
Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP), ktorá sa dlhodobo angažuje za prepustenie zakladateľa a vydavateľa WikiLeaks Juliana Assangea, odsudzuje dnešné rozhodnutie londýnskeho súdu a považuje ho za dôsledok politického tlaku. Sudkyňa Vanessa Baraitser zamietla žiadosť Assangeovej obhajoby, aby bol prepustený na kauciu alebo do domáceho väzenia a Assange bude musieť zotrvať vo väznici Belmarsh, až pokým Najvyšší súd nerozhodne o odvolaní americkej vlády o zamietnutí jeho vydania na tamojšie stíhanie.
Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP), ktorá sa dlhodobo angažovala za prepustenie zakladateľa a vydavateľa WikiLeaks Juliana Assangea, víta dnešného rozhodnutie londýnskeho súdu. Sudkyňa Vanessa Baraitser dnes v doobedňajších hodinách informovala, že zamietla žiadosť USA, aby bol Assange vydaný na tamojšie stíhanie. Právni zástupcovia vlády USA už informovali, že sa proti rozhodnutiu odvolajú, no Assange by na pokračovanie súdneho konania mal už čakať na slobode.
Súd v Londýne práve rozhodol o nevydaní Juliana Assangea, zakladateľa a dlhoročného editora WikiLeaks do USA, kde mu hrozil doživotie, alebo trest smrti. Sudkyňa vo svojom rozhodnutí síce odmietla, že by sa na Assangea a jeho konanie malo nahliadať ako na žurnalizmus a zverejnenie tajných dokumentov bolo vo verejneho záujme. Všetky relevantné novinárske organizácie (napr. Reportéri bez hraníc) ako aj svetové médiá (New York Times, Guardian…) pritom tento prípad vnímajú ako útok na novinársku prácu a slobodu prejavu. Pripomíname, že WikiLeaks zverejnilo v roku 2010 dôkazy vojnových zločinov armády USA (v Iraku, Afganistane) ako aj dôkazy o porušovaní ľudských práv a korupcii nie len vlády vo Washingtone, ale po celom svete. Assange je m.i. nositeľom ceny Európskeho parlamentu za investigatívnu žurnalistiku (rovnako aj Ján Kuciak) a WikiLeaks stále publikuje dokumenty usvedčujúce bohatých a mocných zo zločinov. Priajal však argument, že americké väznice sú tak hrozné, že človek ako Assange tam nemôže byť vydaný zo zdravotných dôvodov.
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) vydal v piatok vyhlášku, ktorou nariadil všetkým zamestnávateľom v období od 2. do 9. novembra, aby kontrolovali svojich zamestnancov, či majú certifikát z plošného testovania, inak ich nemajú vpustiť do svojich priestorov. ÚVZ taktiež rozhodol, že prevádzkovateľ zariadenia, napríklad obchodu, je oprávnený požadovať od osoby vstupujúcej do priestorov prevádzky test na koronavírus. Hygienici tvrdia, že prevádzkovateľ zariadenia je doň oprávnený nahliadnuť. Mimovládne organizácie Pracujúca chudoba a Inštitút ľudských (IĽP) práv však tvrdia, že je to porušenie ľudských práv a zásah do osobných údajov.
“Výsledok akéhokoľvek medicínskeho vyšetrenia alebo testu, ktorý človek absolvuje, je súčasťou dôvernej zdravotnej dokumentácie. Zdá sa, že aj štát to tuší, keďže odovzdával na odberných miestach túto informáciu v zalepenej obálke. Tento doklad navyše obsahuje ďalšie osobné údaje ako napríklad dátum narodenia. Predstava, že je to akási preukážka, ktorú môžu kontrolovať SBS-kári v obchodoch alebo si ju prezerá kaderníčka, je absurdná. Takéto počínanie vlády nie je akceptovateľné ani v núdzovom stave, nakoľko opatrenie ÚVZ je disproporčné a porušuje platnú legislatívu,o.i. GDPR,” vysvetlil právnik JUDr. Daniel Grejták.
Pokračovať v čítaní
Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP), ktorá sa dlhodobo zaoberá extrémizmom a po voľbách v roku 2012 podala podnet na Generálnu prokuratúru s cieľom túto stranu rozpustiť, podala dnes na poslanca Mariána Kotlebu trestné oznámenie, vzhľadom na medializované informácie včítane fotografii dokazujúcich, že porušil karanténu a v sídle strany sa stretol s ďalšími osobami.
“Podľa nášho názoru ide o trestný čin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa § 163 a § 164 Trestného zákona. V prípade Covid-19 je zjavne naplnená aj zákonná podmienka, že choroba musí predstavovať zvýšené riziko pre ľudské zdravie a život. Tento trestný čin môže byť spáchaný aj z nedbanlivosti, ale to sa v tomto prípade dá na základe dostupných informácií vylúčiť, nakoľko poslanec sa autom odviezol mimo svoje bydlisko a zotrval tam 2 hodiny. Pri úmyselnom konaní hrozí trest v prípade spáchania tohto činu v čase krízovej situácie na 4 až 10 rokov odňatia slobody,” vysvetlila programová riaditeľka IĽP Alena Krempaská