Kontrola certifikátov je porušením ľudských práv

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) vydal v piatok vyhlášku, ktorou nariadil všetkým zamestnávateľom v období od 2. do 9. novembra, aby kontrolovali svojich zamestnancov, či majú certifikát z plošného testovania, inak ich nemajú vpustiť do svojich priestorov. ÚVZ taktiež rozhodol, že prevádzkovateľ zariadenia, napríklad obchodu, je oprávnený požadovať od osoby vstupujúcej do priestorov prevádzky test na koronavírus. Hygienici tvrdia, že prevádzkovateľ zariadenia je doň oprávnený nahliadnuť. Mimovládne organizácie Pracujúca chudoba a Inštitút ľudských (IĽP) práv však tvrdia, že je to porušenie ľudských práv a zásah do osobných údajov.

“Výsledok akéhokoľvek medicínskeho vyšetrenia alebo testu, ktorý človek absolvuje, je súčasťou dôvernej zdravotnej dokumentácie. Zdá sa, že aj štát to tuší, keďže odovzdával na odberných miestach túto informáciu v zalepenej obálke. Tento doklad navyše obsahuje ďalšie osobné údaje ako napríklad dátum narodenia. Predstava, že je to akási preukážka, ktorú môžu kontrolovať SBS-kári v obchodoch alebo si ju prezerá kaderníčka, je absurdná. Takéto počínanie vlády nie je akceptovateľné ani v núdzovom stave, nakoľko opatrenie ÚVZ je disproporčné a porušuje platnú legislatívu,o.i. GDPR,” vysvetlil právnik JUDr. Daniel Grejták.

Pokračovať v čítaní

Aj v Bratislave sa konal protest za prepustenie Assangea -tlačová správa

Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP) zorganizovala v utorok večer v Bratislave demonštráciu na podporu väzneného zakladateľa a vydavateľa WikiLeaks Juliana Assangea. Pred budovou veľvyslanectva Veľkej Británie v centre mesta sa napriek dažďu zhromaždilo približne 150 ľudí a Panská ulica bola krátkodobo neprejazdná. Prítomná policajná hliadka presmerovávala vozidlá cez okolité ulice. Zhromaždenie sa konalo z dôvodu zasadnutia britského Najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o Assangeovom odvolaní voči vydaní do USA. Podobné zhromaždenia sa konali v desiatkach miest po celom svete.

Pokračovať v čítaní

IĽP na Medzinárodný deň boja proti násiliu na ženách spúšťa bilaterálny projekt o úlohe mužov pri budovaní rodovej rovnosti

Pri príležitosti dnešného Medzinárodného dňa boja proti násiliu na ženách, mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP) spúšťa spolu s nórskou partnerskou organizáciou Reform projekt bilaterálnej spolupráce pod názvom „Strengthening bilateral relations between Reform and Human Rights Institute and introduce Reform to Slovak professional as well as general public,“ a v rámci neho kampaň „Male Perspective on Gender Equality – Norwegian Experience“.

Pokračovať v čítaní




TS: IĽP vyzval prezidentku aby vo Vilniuse hovorila o kazetovej municii pre Ukrajinu

Mimovládna organizácia Inštitút ľudskýcn práv (IĽP) doručila do prezidentskej kancelária pred odchodom Zuzany Čaputove na summit NATO list v ktorom ju žiadajú aby tam hovorila o kazetovej municii. USA prednedávnom oznámili, že Ukrajine poskytnú kazetové bomby, čo spôsobilo celosvetovú kontroverziu, nakoľko tieto zbrane sú zakázané vo viac ako 120 štátoch sveta. Proti dodávke sa vyslovili Nemecko, Británia, Španielsko, Švajčiarsko a Nový Zéland ako aj desiatky ľudsko-právnych organizácii. Vlnu nevôle toto rozhodnutie zdvihlo aj v samotných Spojených štátoch.

Pokračovať v čítaní

TS: Významné svetové médiá žiadajú prepustenie Assangea

Americké noviny New York Times, britský Guardian, francúzsky Le Monde, španielske El Pais a nemecký týždenník Spiegel dnes publikovali otvorený list adresovaný americkej vláde v ktorom žiadajú prepustenie Juliana Assangea. Píšu: „Americká vláda musí zastaviť trestné stíhanie zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea, pretože to podkopáva slobodu tlače. Získavanie a zverejňovanie tajných informácií ak je to vo verejnom záujme je základnou súčasťou práce novinárov. Ak bude táto práca kriminalizovaná, verejný diskurz a demokracia budú v našich krajinách výrazne oslabené.“ Presne pred dvanástimi rokmi tieto médiá spolu s WikiLeaks začali publikovať tajné depeše americkej vlády. Únik je známy ako Cable Gate a je považovaný za najväčší v histórii. Najzávažnejšie informácie z týchto dokumentov následne publikovali všetky relevantné svetové aj slovenské médiá.

Pokračovať v čítaní




80. výročie prvého transportu

Dnes si pripomíname smutné 80. výročie prvého transportu židovských občanov/nok z vtedajšieho tzv. Slovenského štátu. Jednalo sa konkrétne o tisíc dievčat a mladých žien a vlak z Popradu smeroval do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Viac sa môžete dozvedieť na stránke https://kohosmestratili.sk/prvy-transport, ktorá je časťou webu o holokauste, ktorý sme vytvorili ako súčasť kampane „Koho sme stratili“, v rámci ktorej sa koná aj súťaž pre stredoškolákov/čky.

Pokračovať v čítaní




Slovenský štát si musíme pripomínať -ako varovanie (tlačová správa)

Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP) pri príležitosti výročia vzniku vojnového tzv. Slovenského štátu spustila vzdelávaciu kampaň pod názvom Koho sme stratili. Kampaň o spoluvine Slovenska na holokauste sa sústreďuje na mladých ľudí a deje sa výhradne na sociálnych sieťach. Ako názov kampane napovedá, jej cieľom je ukázať osudy jednotlivých obetí holokaustu a tak ho priblížiť dnešnému publiku. Stredoškoláci sa do kampane môžu aj aktívne zapojiť spracovaním osudu niektorej obete na Instagrame či Facebooku a tak pomôcť s pripomínaním týchto tragických udalostí.

Pokračovať v čítaní




Vítame zablokovanie Hlavných správ -nejedná sa o porušenie slobody prejavu (tlačová správa)

Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP) víta dnešné zablokovanie webstránky Hlavné správy na základe rozhodnutia Najvyššieho bezpečnostného úradu (NBÚ). Úrad tak mohol konať podľa novej legislatívy prijatej v súvislosti s útokom Ruskej federácie na Ukrajinu. Podľa názoru riaditeľa Inštitútu ľudských práv Petra Weisenbachera sa v tomto prípade nejedná o porušenie slobody prejavu:

“Šírenie nenávisti a nebezpečných dezinformácii nespadá pod ochranu slobody prejavu. Ak si to niekto myslí, tak sa musí v oblasti ľudských práv dovzdelať. Žiadne ľudské právo totiž nemôže byť použité na poškodenie iného ľudského práva. Smutné na tejto veci je len to, že sa musela stať katastrofa na Ukrajine, aby sa naši volení zástupcovia a orgány štátu rozhýbali. Viaceré mimovládne organizácie, medzi nimi aj naša, dlhé roky upozorňovali na nebezpečenstvo, ktoré takéto dezinformačné zdroje pre spoločnosť predstavujú. Dúfam zároveň, že toto znamená aj zmenu v prístupe orgánov činných v trestnom konaní, pretože doteraz keď sme sa na ne obrátili, tak trestné oznámenie vždy zamietli s odôvodnením, že máme vec riešiť občiansko-právne, teda sa s majiteľmi týchto pofidérnych webov súdiť. Je pritom v záujme celej spoločnosti takéto konanie nenechať bez trestu.” uzavrel Weisenbacher

Pokračovať v čítaní




IĽP žiada vládu aby poskytla Ukrajine vojenskú pomoc (tlačová správa)

Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP) odsudzuje kroky Ruskej federácie, ktoré sú jasným a masívnym porušením medzinárodného práva a popretím ľudských práv obyvateľov území, na ktoré vojensky vtrhla. Nejestvuje žiaden ospravedlnenie útočnej vojny a jej tolerovanie nie je možné za žiadných okolností.

Pokračovať v čítaní




Na podporu Assangea vyzbierali 55 miliónov dolárov (tlačová správa)

Na pomoc zakladateľovi a vydavateľovi WikiLeaks Julianovi Assangeovi vyzbierali jeho priaznivci rekordnú sumu. Assange už 3 roky čaká v britskej väznici na rozhodnutie súdu, či ho vydá na stíhanie do USA. Za necelý týždeň sa pomocou inovatívnej metódy DAO (decentralizovaná autonómna organizácia) podarilo vyzbierať 55 miliónov dolárov, čo je skoro 50 miliónov eur, a tak prekonať všetky doterajšie rekordy online zbierok v kryptomenách. Do tejto iniciatívy sa zapojili aj WikiLeaks Slovensko a mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP), ktorá sa prípadu Assange dlhodobo venuje.

Pokračovať v čítaní




Assange je väzeň svedomia a patrí na slobodu (tlačová správa)

Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP) ostro odsudzuje dnešné rozhodnutie britského súdu, ktoré otvára dvere k vydaniu zakladateľa a dlhoročného vydavateľa WikiLeaks Juliana Assangea do USA. Súd v Londýne dnes na žiadosť vlády USA zvrátil rozhodnutie nižšieho súdu, ktoré takéto vydanie zablokovalo a Assange ostáva naďalej vo väzení. Stíhanie Assangea trvá s prestávkami už viac ako 10 rokov a začalo sa krátko po tom, čo na platforme WikiLeaks začal zverejňovať tajné dokumenty americkej armády a vlády odhaľujúce vojnové zločiny, včítane zabíjania novinárov a civilistov, porušovanie ľudských práv a korupciu. Časť dokumentov sa týkala aj Slovenska a ich preklad je prístupný na webe www.wikileaks.sk. V dokumentoch sa spomínajú vtedajší mocní ako Mikuláš Dzurinda alebo Ivan Mikloš v súvislosti s podplácaním poslancov, ale aj v súčasnosti medializované osoby ako Štefan Harabín, Marián Kočner či v súvislosti s pezinskou skládkou nepriamo aj Zuzana Čaputová.

Pokračovať v čítaní