Aké by bolo zvoliť v najbližších parlamentných voľbách Ľudovú stranu Naše Slovensko? Chce predsa našu vlasť zbaviť oligarchov a korupcie. Chce Slovensko oslobodiť od silného vplyvu Európskej únie a chrániť nás vo vlakoch. Na tom nie je nič zlé, práve naopak! Všetko je krásne ružové, až kým si pozorne neprečítame ich nenávistný a rasistický predvolebný program.
Aj napriek tomu, že vo vyjadreniach predstaviteľov ĽSNS a ani v ich programe nenájdeme žiadne právne postihnuteľné porušovanie ľudských práv, strana sa všeobecne radí medzi neonacistické či extrémistické (aj keď sami seba takto neoznačujú). Náznakov na úmyselné porušovanie ľudských práv som však v Kotlebovom “vládnom sne” našla hneď niekoľko. Nenávisť voči rómskej menšine, prisťahovalcom inej rasy, LGBTI komunite, odmietanie migračnej pomoci postihnutým. Všetky tieto skupiny často označujú za “úchylov”, alebo “parazitov”.
Jednoduchým príkladom na etnickú neznášanlivosť je v spomínanom predvolebnom programe bod č. 2: “Spravíme poriadok s parazitmi v osadách!”. Aj keď rozumný človek očakáva riešenie rómskej problematiky, napríklad v podobe vypracovania projektov pre podporu socializácie a vzdelávania rómskeho etnika, naopak, stavia Rómov do pozície extrémistov, teroristov a ohrozovateľov verejného poriadku. Ide však len o nechutné podnecovanie a vyzývanie k nenávisti voči tejto skupine, čo je podľa § 424 Trestného zákona trestným činom. Prečo naše právne inštitúcie nevedia týchto ľudí poslať za mreže? Aj napriek ťažkému dokazovaniu týchto skutočností sú z (nielen) môjho pohľadu prejavy kotlebovcov jednoznačným porušením Ústavy Slovenskej republiky.
Ďalším výrazne diskriminačným bodom, hodným trestného stíhania, je bod č. 4. V tomto bode jednoznačne predstavujú svoje stanovisko v podobe odmietania akýchkoľvek imigrantov prijatých na Slovensko. Prijímanie imigrantov na naše územie prirovnávajú k národnej samovražde. Preto sa pýtam: Je toto konanie v súlade s ľudskými právami? Bolo by v poriadku, keby náš štát apaticky ignoroval ľudí z cudziny, ktorí volajú o pomoc? Je toto v súlade s kresťanskými princípmi, ktorými ĽSNS tak rada argumentuje?
Keďže som si sama chcela zistiť pravdivé informácie o migračnej situácii na Slovensku, vyhľadala som kontakt na poverenú osobu z UNHCR- Agentúry OSN pre utečencov. V médiách som totiž počula o utečeneckej kríze a o tom, že Slovenská republika vďaka multikulturalizmu čoskoro stratí svoju pravú tvár. Po tomto rozhovore (ktorý som aj zverejnila) som som zistila, že v roku 2017 bol azyl udelený 29 osobám z celkového počtu 166 žiadateľov. Prečo? Pretože: “Na to, aby bol žiadateľovi o azyl udelený azyl na Slovensku, musí spĺňať kritériá stanovené Dohovorom o právnom postavení utečencov z roku 1951, a teda to musí byť osoba, ktorá má opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, náboženských, etnických a politických dôvodov, z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine.” Ešte stále si myslíte, že prijímanie migrantov je neopodstatnené a Slovensku škodlivé, pán Kotleba?
Po racionálnej úvahe by sme takúto stranu v parlamente nechceli. Píšem “nechceli”, pretože nie som vo svojom blízkom okolí sama. Ako sa teda do parlamentu dostali? Jednoducho: využili slabiny štátu i bežných ľudí. Aj história nám dáva na zreteľ, že extrémistické skupiny využívajú predovšetkým časy politickej nestability štátu, akúkoľvek krízu vedia šikovne pretaviť vo vlastný prospech a (finančne nenáročnú) politickú propagandu. Svojej cieľovej skupine poskytujú ľahké a priamočiare riešenia, ktoré pri ich hlbšej analýze a vedomosti nemôžu byť naplnené bez porušovania ľudských práv. Práve tieto jednoduché “riešenia” sú atraktívne pre mladú, neskúsenú generáciu slovenskej populácie.
Veľkú zásluhu na propagovaní extrémistických skupín porušujúcich ľudské práva majú médiá, ktoré tejto problematike dávajú široký priestor. S cieľom predať čo najväčší počet vytvoreného produktu si neuvedomujú svoju zodpovednosť. Demokratický výdobytok slobody slova v tomto prípade nie je využitý v prospech dobra spoločnosti. Po vzhliadnutí médiami podsúvaných negatívnych informácií o súčasnom stave slovenskej ekonomiky, najmä jej šedej zóny, migračnej politiky, či rómskej problematiky, vidí (mladý) volič východisko práve v takýchto skupinách či politických stranách, ktoré “vyriešia” akýkoľvek problém za majoritnú spoločnosť. Nemá žiadne informácie o predvolebnom programe, o tom, čo daná strana “ponúka”. Toto je však spôsobené ľahostajnosťou daných voličov. Pomôcť by v tomto prípade mohli aj samotné médiá či politici, ktorí by okrem výzvy “Choďte voliť!” mohli pridať aj “prečítajte si predvolebné programy”.
Ďalším problémom spojeným s neuváženým výberom kotlebovského typu kandidáta je, že ich predvolebný program mnohí nechápu správne, teda ako snahu o zvrhnutie demokracie, ale berú ho ako čestný boj proti korupcii, oligarchii a nepriateľom štátu. Kto je skutočne nepriateľom? Nie sú nepriateľom štátu práve oni? Myslím si, že áno. Nielenže deformujú a popierajú dejiny, dokonca sa snažia svoje homofóbne názory propagovať v duchu kresťanstva (áno, presne to kresťanstvo, ktorého základným pilierom je láska k blížnemu).
Aj napriek tomu, sú extrémistické skupiny na Slovensku z môjho pohľadu právne chránené viac než ohrozené a znevýhodnené skupiny, v demokratickom štáte, ktorý má ochraňovať (a verím, že aj ochraňuje) človeka akéhokoľvek pohlavia, náboženstva, akejkoľvek rasy, farby pleti, národnosti i sexuálnej orientácie, nesmieme dopustiť, aby boli popierané základné humánne princípy teraz aj kedykoľvek v budúcnosti Slovenskej republiky.
Zdroje:
https://holejova.blog.sme.sk/c/485324/rozhovor-strasiak-menom-imigrant.html
https://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2016/02/nase-slovensko-februar-2016.pdf
Autorka je študentkou 4. ročníka Gymnázium arm. gen. L. Svobodu, Humenné.
Text uverejňujeme v rámci súťaže To si píš! Projekt je realizovaný s podporou Friedrich-Ebert-Stiftung, Zastúpenie v Slovenskej republike. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedný Inštitút ľudských práv.