Diskusia v reakcii na „kauzu“ okolo nápisov pred popradským gymnáziom podľa nášho názoru postráda jeden zásadný aspekt. A to je, že sloboda prejavu neexistuje mimo kontext. V tomto prípade je napríklad kontext všetkým. Pokiaľ by nejaká osoba (napr. študent) napísala alebo povedala podobne urážlivé slovné spojenia na adresu nejakej inej súkromnej osoby, napr. svojho spolužiaka, jednoznačne by to nebolo v poriadku a nemohlo by sa to považovať za súčasť slobody prejavu.

V prípade predsedu vlády SR je však situácia úplne iná. Ako opakovane vo svojich rozsudkoch konštatoval Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), v prípadoch, keď sa politici či političky darmo dožadovali právnej ochrany voči kritike verejnosti, osoba, ktorá sa dobrovoľne rozhodne vykonávať vysokú verejnú funkciu, je povinná strpieť výrazne vyššiu mieru kritiky, vrátane zásahu do osobnej cti a súkromia, ako bežný občan či občianka. Je to totiž nevyhnutná súčasť fungovania demokracie.

Neschvaľujeme použitý slovník, už len preto, že je to kontraproduktívne, ale omnoho závažnejšie je tak neadekvátne „papalášistické“ použitie polície, ako aj výroky prirovnávajúce mladého študenta k teroristovi, ktorý sa snažil Roberta Fica zastreliť. Nemôžeme rovnako pominúť etickú rovinu tejto ideovej konfrontácie, nakoľko sám Fico často a rád používa hanlivé slová a útočí na všetkých, čo s ním nesúhlasia, ako aj na menšiny. Ak sa jemu alebo jeho spolustraníkom nepáči takáto forma verejnej komunikácie, nech s nápravou začnú od seba.