Napriek tomu, že štátna a verejná správa sú považované za tradične „ženskú“ doménu, muži pôsobia nepomerne častejšie v riadiacich pozíciách – ako riaditelia sekcií, generálni riaditelia alebo riaditelia organizácií spadajúcich pod jednotlivé ministerstvá. Vyplýva to z analýzy, ktorú publikoval Inštitút ľudských práv (IĽP) ako výstup výskumu, ktorý realizoval v roku 2019.
Princíp rodovej rovnosti je zakotvený nielen v legislatíve EÚ a Slovenska a je presadzovaný samostatnou stratégiou na národnej úrovni, je tiež prierezovou horizontálnou prioritou súčasného programového obdobia európskych štrukturálnych a investičných fondov. V doterajšej praxi sa, okrem ďalších tém mimo trh práce, pozornosť venovala predovšetkým pomeru žien a mužov a ich pomerná úspešnosť vo volených funkciách na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni, v tzv. rozhodovacích funkciách. Pozornosť sa čoraz viac obracia aj na súkromný sektor a zastúpenie žien vo výkonných funkciách v podnikoch. V tomto smere sú cenné údaje Štatistického úradu SR, ktorý zastúpenie žien cielene mapuje vo všetkých sektoroch ekonomiky a sleduje mzdové rozdiely medzi pohlaviami naprieč hospodárskymi sektormi a naprieč typu zamestnania. Nie sú však dostupné disegregované dáta ohľadne zastúpenia žien v riadiacich funkciách samotnej verejnej správy, mimo volené a menované funkcie. Verejná správa je často považovaná za “prefeminizovanú”, s vyšším priemerným zastúpením žien. Otázkou ostáva, či je ich zastúpenie pomerné, resp. či aj tu neprichádza k istej miere vertikálnej segregácie. Verejný sektor predstavuje významnú súčasť hospodárstva každého štátu, uplatnenie v ňom priemerne nájde až 15% zamestnancov/zamestnankýň, na Slovensku je to 27,2% k roku 2013 (zdroj OECD). Aj cez svoju rozdielnosť systémov verejného sektora a verejnej správy, štatistiky OECD a EU poskytujú významnú spätnú väzbu Slovenskej republike. Jedným zo zásadných kritérií, ktoré zvyšujú transparentnosť a atraktivitu verejnej správy ako zamestnávateľa sú práve rovné príležitosti pre ženy a mužov. Ak vychádzame z premisy, že verejná správa je zároveň verejná služba, resp. služba občanom, k identifikácii špecifík a potrieb súčasnej spoločnosti by verejná správa mala svojím zamestnaneckým zložením korešpondovať s demografickým zložením spoločnosti (pohlavie, vek, národnosť, etc.). Iba vtedy je totiž možné definovať,vytvárať a kontrolovať služby, ktoré sú v spoločnosti aktuálne potrebné, pretože ich sama reflektuje. Preto je potrebné zamerať pozornosť na riadiace funkcie VS a ŠS, zdokumentovať pomer žien a mužov, v prípade nepomeru sa pozrieť na systémové príčiny, ktoré môžu prípadnú nerovnosť zapríčiňovať, v záujme skvalitnenia správy a optimalizovania procesov verejnej správy vzhľadom na rodovú rovnosť. V prípade rozdielnych výsledkov medzi jednotlivými orgánmi a inštitúciami VS navzájom, analyzovať, ktoré faktory alebo opatrenia viedli k vyššiemu zastúpeniu žien v riadiacich funkciách konkrétneho pracoviska a zamerať sa na ich prenositeľnosť alebo zovšeobecniteľnosť.
Sme veľmi radi, že sme slovenskými partnermi projektu celoeurópskej protirasistickej siete mimovládnych organizácii EGAM „Remember, unite, engage – A Europe of Memory“. Projekt bol podporený v rámci opatrenia Európska pamäť programu Európa pre občanov (Europe for Citizens Programme) Európskej únie.
Popis projektu (v angličtine): The project looks to strengthen European civil society by bringing together leaders from all around Europe in order to foster transnational dialogue and understanding, strengthen European citizenship and equip activists with knowledge and tools to fight for a Europe of justice. The project will focus on WWII and the Holocaust as major historical reference points for the history of totalitarianism, anti-Semitism and racism in Europe.