Výskum ukázal, že ženy chýbajú v riadení štátnej správy (tlačová správa)

Napriek tomu, že štátna a verejná správa sú považované za tradične „ženskú“ doménu, muži pôsobia nepomerne častejšie v riadiacich pozíciách – ako riaditelia sekcií, generálni riaditelia alebo riaditelia organizácií spadajúcich pod jednotlivé ministerstvá. Vyplýva to z analýzy, ktorú publikoval Inštitút ľudských práv (IĽP) ako výstup výskumu, ktorý realizoval v roku 2019.

Na základe získaných dát je možné tvrdiť, že ženy v menšej miere pôsobia na hierarchicky vyšších pozíciách riaditeliek sekcií či generálnych riaditeliek ministerských organizácií. Zo 146 sekcií je iba 61 obsadených ženami. V prípade 146 príspevkových a rozpočtových organizácií v pôsobnosti jednotlivých ministerstiev sa ženy nachádzajú vo vedúcich pozíciách len v 24% prípadov. V 16 aktívnych štátnych podnikoch, ktorých zriaďovateľom sú jednotlivé ministerstvá, pôsobí len jedna riaditeľka. Konkrétne sa jedná o Agroinštitút Nitra pod Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Z rezortov má najslabšie výsledky Ministerstvo obrany SR, kde sú riaditeľmi sekcií iba muži, či napríklad Policajný zbor, kde v riadení Krajských riaditeľstiev ani Okresných riaditeľstiev policajného zboru (spolu 68 pozícií) nepôsobí ani jedna žena.

Pokračovať v čítaní

Rovnosť vo verejnej správe: Prístup žien do vrcholových funkcií

Princíp rodovej rovnosti je zakotvený nielen v legislatíve EÚ a Slovenska a je presadzovaný samostatnou stratégiou na národnej úrovni, je tiež prierezovou horizontálnou prioritou súčasného programového obdobia európskych štrukturálnych a investičných fondov. V doterajšej praxi sa, okrem ďalších tém mimo trh práce, pozornosť venovala predovšetkým pomeru žien a mužov a ich pomerná úspešnosť vo volených funkciách na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni, v tzv. rozhodovacích funkciách. Pozornosť sa čoraz viac obracia aj na súkromný sektor a zastúpenie žien vo výkonných funkciách v podnikoch. V tomto smere sú cenné údaje Štatistického úradu SR, ktorý zastúpenie žien cielene mapuje vo všetkých sektoroch ekonomiky a sleduje mzdové rozdiely medzi pohlaviami naprieč hospodárskymi sektormi a naprieč typu zamestnania. Nie sú však dostupné disegregované dáta ohľadne zastúpenia žien v riadiacich funkciách samotnej verejnej správy, mimo volené a menované funkcie. Verejná správa je často považovaná za “prefeminizovanú”, s vyšším priemerným zastúpením žien. Otázkou ostáva, či je ich zastúpenie pomerné, resp. či aj tu neprichádza k istej miere vertikálnej segregácie. Verejný sektor predstavuje významnú súčasť hospodárstva každého štátu, uplatnenie v ňom priemerne nájde až 15% zamestnancov/zamestnankýň, na Slovensku je to 27,2% k roku 2013 (zdroj OECD). Aj cez svoju rozdielnosť systémov verejného sektora a verejnej správy, štatistiky OECD a EU poskytujú významnú spätnú väzbu Slovenskej republike. Jedným zo zásadných kritérií, ktoré zvyšujú transparentnosť a atraktivitu verejnej správy ako zamestnávateľa sú práve rovné príležitosti pre ženy a mužov. Ak vychádzame z premisy, že verejná správa je zároveň verejná služba, resp. služba občanom, k identifikácii špecifík a potrieb súčasnej spoločnosti by verejná správa mala svojím zamestnaneckým zložením korešpondovať s demografickým zložením spoločnosti (pohlavie, vek, národnosť, etc.). Iba vtedy je totiž možné definovať,vytvárať a kontrolovať služby, ktoré sú v spoločnosti aktuálne potrebné, pretože ich sama reflektuje. Preto je potrebné zamerať pozornosť na riadiace funkcie VS a ŠS, zdokumentovať pomer žien a mužov, v prípade nepomeru sa pozrieť na systémové príčiny, ktoré môžu prípadnú nerovnosť zapríčiňovať, v záujme skvalitnenia správy a optimalizovania procesov verejnej správy vzhľadom na rodovú rovnosť. V prípade rozdielnych výsledkov medzi jednotlivými orgánmi a inštitúciami VS navzájom, analyzovať, ktoré faktory alebo opatrenia viedli k vyššiemu zastúpeniu žien v riadiacich funkciách konkrétneho pracoviska a zamerať sa na ich prenositeľnosť alebo zovšeobecniteľnosť.

Pokračovať v čítaní