Kto má byt zadarmo? Fakty sú k dispozícii. Rómovia nedostávajú byty zadarmo. Môžu získať príspevok na bývanie alebo požiadať o bývanie v obecných bytoch – tak ako všetci ostatní, ktorí si nemôžu dovoliť kúpiť vlastné bývanie. Príspevok na bývanie je príspevok k dávke v hmotnej núdzi. Majú naň nárok všetci, ktorí sú dostatočne chudobní na to, aby museli požiadať štát o pomoc. Ak je človek sám, má nárok na 63,90 eura. Ak žije v domácnosti viac členov je to 101,90 eura mesačne pre celú domácnosť. Bezdetný človek bez partnera v domácnosti môže dostať základnú dávku od štátu 74 eur mesačne (dávka v hmotnej núdzi) + 63,90 eur na bývanie = jeho príjem je 137,90 eur na mesiac. Aby dostal príspevok na bývanie, musí splniť podmienky. Buď je majiteľom nehnuteľnosti alebo má nájomnú zmluvu k nehnuteľnosti, kde býva. Môže mať takú zmluvu človek žijúci v osade bez vlastníckeho listu k svojej chatrčke? Príspevok na bývanie teda zjavne nemôžu poberať tí najchudobnejších, lebo k svojmu bývaniu „nemajú papiere“.
„Byty zadarmo“ sú v skutočnosti tzv. obecné byty nižšieho štandardu, ktoré zabezpečujú obce, VÚC alebo iné subjekty podľa zákona. Pravidlom je, že ktokoľvek chce takýto nájomný byt, musí sa pričiniť na jeho výstavbe, aspoň 20% práce. Následne normálne platí mesačné nájomné, ktoré vôbec nie je nízke. Naopak po započítaní energií môže byť podstatne vyššie ako v prípade vlastného bytu alebo domu. Výšku nájomného určuje obec alebo majiteľ. Výška nájomného môže byť devastačná pre poberateľov dávky v hmotnej núdzi – vzhľadom na jej výšku, viď ludskeprava.sk/pravdaoromoch1. Nájomníci zároveň nesmú mať dlhy voči obci a ich deti musia plniť školskú dochádzku. Súčasne platí, že aspoň jeden člen domácnosti musí byť za posledné dva roky 12 mesiacov zamestnaný, čo znevýhodňuje dlhodobo nezamestnaných. Ak nájomca neplní podmienky – vzniknú mu dlhy voči samospráve alebo sa stane nezamestnaným – musí ísť z bytu von. Nasťahuje sa do neho iba človek, kto vie dokladovať pravidelný príjem a nemá dlhy.
Problém s vybývanosťou „bytov zadarmo“ je zanedbateľný. Hodnotenia výstavby bytov nižšieho štandardu uzatvárajú, že ničenie bytov nastáva v ojedinelých prípadoch, najčastejším problémom je práve ich nekvalitná výstavba. Ide o čiastočne štátom dotované bývanie pre chudobných ľudí. Myslíte, že stavitelia si potrpia na dobré a kvalitné materiály, keď vidíme, ako „kvalitne“ sa stavajú drahé novostavby v Bratislave? Stavajú sa lacno a rýchlo, výsledkom sú čo najlacnejšie postavené byty na to, „aby stáli a zarábali“. Ďalším faktom je, že samotní obyvatelia nájomných/obecných bytov dávajú pozor na to, aby sa neničili spoločné priestory alebo iné byty, lebo vedia, že budú označení ako „neprispôsobiví“. V takom prípade musia byt opustiť, lebo dokázateľne zničili cudzí majetok. Na obecné byty sú poradovníky, v praxi majú prednosť mladé rodiny s deťmi alebo dôchodcovia. Rómovia dostanú väčšinou byty nižšieho štandardu v inej časti dediny, majorita byty lepšieho štandardu.
Hlavným problémom je, že na Slovensku je kritický nedostatok obecného bývania, teda štartovacích bytov pre mladé rodiny, seniorov alebo pre ľudí s nízkymi príjmami. Len v susednom Rakúsku je v majetku štátu 60 % všetkých bytov. Napríklad hlavné mesto Bratislava sa svojich bytov veľmi rýchlo zbavovalo, medzi najznámejšie kauzy o politikoch a celebritách, ktorí lacno prišli k mestským bytom, patria vtedajší predseda KDH Ján Figeľ, ktorý získal od primátora mesta, kolegu Ďurkovského, mestský 4-izbový byt s rozlohou 150 m2 za v prepočte 1800 eur. Bývalý primátor Andrej Ďurkovský za osem rokov pridelil 941 bytov a exstarostka Starého Mesta Miloslava Zemková za štyri roky 661 bytov. Medzi inými získali lacné mestské byty, ktoré mohli slúžiť ako obecné byty pre seniorov bývalý predseda KDH Alojz Hlina, niekdajší minister financií Ivan Mikloš a iné známe osoby. Samotný Andrej Ďurkovský odkúpil od mesta byt s rozlohou 217m2 za 27 000 eur. Poradca a hovorca prezidenta Andreja Kisku, Roman Krpelan, kúpil trojizbový byt v Ružinove za 1695 eur. Aj niekdajší starosta Starého Mesta Radoslav Števčík (2014-2018) získal v roku 2001 dvojizbový byt na Vajanského nábreží s celkovou výmerou 126 m2 za smiešnu sumu 1423 €.
| Kto dostáva „byty zadarmo“?
Ak Róm, dôchodca alebo mladá rodina žiada o obecný byt: -musí sa pričiniť na jeho výstavbe, aspoň 20% práce |
| Kde skončili obecné byty v Bratislave?
-bývalý predseda KDH Ján Figeľ kúpil 4-izbový byt o rozlohe 150 m2 za 1800 eur -za podobne „výhodných“ podmienok získali byty aj ďalší politici/ky a iné verejné známe osoby |
Táto stránka je súčasťou kampane #PravdaORomoch
