#pravdaoromoch: Osady spravili bieli




















Chatrče a domčeky, o ktorých sa často hovorí, že stoja na cudzích pozemkoch, boli postavené v súlade so zákonom. Bolo to cez druhú svetovú vojnu, ten zákon bol rasistický a časť Rómov bola zavraždená v koncentračných táboroch. Samotné rómske osady, ako ich poznáme dnes, vznikali nedobrovoľne. Boli hlavne výsledkom práce nacistov. Rómske obyvateľstvo tradične žilo vo “svojej časti” dediny. Po rozsiahlych deportáciách Židov sa rasistické zákony sprísnili aj voči Rómom. Nebol záujem ich úplne likvidovať – narozdiel od Židov nemali majetky, ktoré by si vzali arizátori – ale bol záujem ich “nevidieť”. Od roku 1941 platila vyhláška Ministerstva vnútra (podpísaná A. Machom), neskôr sprísnená, kde sa prikázalo odstrániť obydlia Rómov tak, aby ich nebolo vidieť z frekventovaných ciest alebo z vlaku. Obce mali odsunúť Rómov preč, na odľahlé miesto a vysporiadať pozemky pod novou osadou. Dôsledky týchto presunov boli drastické, pričom sa dodnes nevie, koľkých obcí sa to presne týkalo. Niektoré okresy hlásili, že sa im to podarilo vo všetkých obciach. Takto vznikla napríklad aj osada Letanovce.

Povojnové Československo aj komunistický režim pristupoval k Rómom inak a mal veľké plány integrácie. Základom stratégie bola veľká bytová výstavba, tisícky bytov ročne, pre rodiny ale aj pre Rómov, aby sa postupne odstránili osady. Veľkým problémom bol odpor väčšinového obyvateľstva (Slovákov). V mnohých dedinách jednoducho nedopustili miestni obyvatelia, aby sa Róm, a to s akýmkoľvek sociálnym a pracovným statusom, nasťahoval späť do obce.

“Celoštátny súpis uskutočnený v roku 1947 potvrdil, že tisíce Rómov spontánne odchádzali do Čiech za prácou a pre odstraňovanie vojnových škôd v najväčších priemyselných mestách boli nepostrádateľnými pracovnými silami. Mnohí sa brigádnickou prácou, aj na základe náborov, snažili zarobiť čo najviac peňazí, aby po návrate na Slovensko mohli sami riešiť svoj bytový problém a mohli odísť z osady. V polovici 50. rokov stranícke a štátne orgány Prešovského kraja presadili opakovanie obnovy vojnových škôd najviac zničených a vojnou poškodených obcí a domov pod názvom „Akcia P“. Do „Akcie P“ bolo zaradených aj vyše 150 Rómov, ale nemohli dostať štátny príspevok, štátom zaručenú pôžičku, pretože aj napriek tomu, že si zaobstarali stavebný pozemok v obci, stavebný materiál, príslušný MNV pre odpor ostatných občanov nepotvrdil kúpnopredajnú zmluvu na pozemok a znemožnil tak výstavbu”. (A.Jurová).

Odhaduje sa, že k roku 1989 už stálo na území Slovenska len pár tisíc chatrčí, ktoré sa mali v priebehu niekoľkých rokov vymeniť za byty. Po roku 1990 sa ale drasticky znížila štátna bytová výstavba, vzrástla nezamestnanosť a spolu s rozdelením Československa, po ktorom mnohí Rómovia nedostali trvalý pobyt v Čechách, kde predtým pracovali, bolo zarobené na kritickú situáciu. Rómovia sa nemali kam vrátiť a nemali peniaze na kúpu bytov, ktorých sa už stavalo málo. Od 90.-tych rokov počet chatrčí aj osád stúpa, spolu s nezamestnanosťou obyvateľstva. A pozemky pod osadami, ktoré najprv vyčlenila štátna správa za nacistického slovakštátu a ktoré boli znárodnené za komunizmu, sa od 90-tych rokov vysporiadali komplikovane. Rómovia, ktorí v týchto osadách žili, z logiky veci nemali ako preukázať vlastníctvo, tieto pozemky sa neskôr stali zlatou baňou špekulantov a divokých reštitúcií. Medzi špekulantov s pozemkami sa pridal aj Marián Kotleba.

Ak sa chcete dozvedieť viac pozrite si video „Ako vznikali osady”: https://www.youtube.com/watch?v=v_36YNKeuOI

Alebo si prečítajte skvelý historický prehľad o vzniku osád od historičky Anny Jurovej: https://www.saske.sk/cas/archiv/4-2002/jurova-st.html

Táto stránka je súčasťou kampane #pravdaoromoch