Chatrče a domčeky, o ktorých sa často hovorí, že stoja na cudzích pozemkoch, boli postavené v súlade so zákonom. Bolo to cez druhú svetovú vojnu, ten zákon bol rasistický a časť Rómov bola zavraždená v koncentračných táboroch. Samotné rómske osady, ako ich poznáme dnes, vznikali nedobrovoľne. Boli hlavne výsledkom práce nacistov. Rómske obyvateľstvo tradične žilo vo “svojej časti” dediny. Po rozsiahlych deportáciách Židov sa rasistické zákony sprísnili aj voči Rómom. Nebol záujem ich úplne likvidovať – narozdiel od Židov nemali majetky, ktoré by si vzali arizátori – ale bol záujem ich “nevidieť”. Od roku 1941 platila vyhláška Ministerstva vnútra (podpísaná A. Machom), neskôr sprísnená, kde sa prikázalo odstrániť obydlia Rómov tak, aby ich nebolo vidieť z frekventovaných ciest alebo z vlaku. Obce mali odsunúť Rómov preč, na odľahlé miesto a vysporiadať pozemky pod novou osadou. Dôsledky týchto presunov boli drastické, pričom sa dodnes nevie, koľkých obcí sa to presne týkalo. Niektoré okresy hlásili, že sa im to podarilo vo všetkých obciach. Takto vznikla napríklad aj osada Letanovce.

Pokračovať v čítaní →

Kto má byt zadarmo? Fakty sú k dispozícii. Rómovia nedostávajú byty zadarmo. Môžu získať príspevok na bývanie alebo požiadať o bývanie v obecných bytoch – tak ako všetci ostatní, ktorí si nemôžu dovoliť kúpiť vlastné bývanie. Príspevok na bývanie je príspevok k dávke v hmotnej núdzi. Majú naň nárok všetci, ktorí sú dostatočne chudobní na to, aby museli požiadať štát o pomoc. Ak je človek sám, má nárok na 63,90 eura. Ak žije v domácnosti viac členov je to 101,90 eura mesačne pre celú domácnosť. Bezdetný človek bez partnera v domácnosti môže dostať základnú dávku od štátu 74 eur mesačne (dávka v hmotnej núdzi) + 63,90 eur na bývanie = jeho príjem je 137,90 eur na mesiac. Aby dostal príspevok na bývanie, musí splniť podmienky. Buď je majiteľom nehnuteľnosti alebo má nájomnú zmluvu k nehnuteľnosti, kde býva. Môže mať takú zmluvu človek žijúci v osade bez vlastníckeho listu k svojej chatrčke? Príspevok na bývanie teda zjavne nemôžu poberať tí najchudobnejších, lebo k svojmu bývaniu „nemajú papiere“.

Pokračovať v čítaní →

Nie je ťažké overiť si fakty. K marcu 2023 bolo podľa štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR spolu 133 423 poberateľov sociálnych dávok vrátane detí (zaraďuje sa sem dávka v hmotnej núdzi – 67 181 ľudí, osobitný príspevok pre nízkopríjmové skupiny – 2788 ľudí, náhradné výživné – neplatené výživné + sirotské – 6636 ľudí, dotácie na stravu pre 56 435 detí, resocializačný príspevok – 383 ľudí). To je spolu 2,45 % populácie (počet obyvateľov Slovenska ku koncu roka 2022 bol 5 428 792). Koľko % populácie tvoria Rómovia? Podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2019 a odhadov samospráv ich je 450 000, teda 8,2% slovenskej populácie. Ak by všetci poberatelia dávky v hmotnej núdzi boli Rómovia (čo nie je pravda, ale k tomu nižšie), stále by to znamenalo, že dávky poberá necelá tretina z nich. Slovenský sociálny systém je zložitý. Na pomoc v hmotnej núdzi nemá nárok niekto na základe príslušnosti k etniku, ani na základe sexuálnej orientácie alebo či je to žena alebo muž. Nárok na dávky v hmotnej núdzi vzniká, ak je človek „dostatočne chudobný“.

Pokračovať v čítaní →