Chatrče a domčeky, o ktorých sa často hovorí, že stoja na cudzích pozemkoch, boli postavené v súlade so zákonom. Bolo to cez druhú svetovú vojnu, ten zákon bol rasistický a časť Rómov bola zavraždená v koncentračných táboroch. Samotné rómske osady, ako ich poznáme dnes, vznikali nedobrovoľne. Boli hlavne výsledkom práce nacistov. Rómske obyvateľstvo tradične žilo vo “svojej časti” dediny. Po rozsiahlych deportáciách Židov sa rasistické zákony sprísnili aj voči Rómom. Nebol záujem ich úplne likvidovať – narozdiel od Židov nemali majetky, ktoré by si vzali arizátori – ale bol záujem ich “nevidieť”. Od roku 1941 platila vyhláška Ministerstva vnútra (podpísaná A. Machom), neskôr sprísnená, kde sa prikázalo odstrániť obydlia Rómov tak, aby ich nebolo vidieť z frekventovaných ciest alebo z vlaku. Obce mali odsunúť Rómov preč, na odľahlé miesto a vysporiadať pozemky pod novou osadou. Dôsledky týchto presunov boli drastické, pričom sa dodnes nevie, koľkých obcí sa to presne týkalo. Niektoré okresy hlásili, že sa im to podarilo vo všetkých obciach. Takto vznikla napríklad aj osada Letanovce.

Pokračovať v čítaní →

Kto má byty zadarmo? Fakty sú k dispozícii. Rómovia nedostávajú byty zadarmo. Môžu získať príspevok na bývanie alebo môžu požiadať o bývanie v obecných bytoch určených, tak ako všetci ostatní, ktorí si nemôžu dovoliť bývanie. Príspevok na bývanie je príspevok k dávke v hmotnej núdzi -majú naň nárok všetci, ktorí sú „dostatočne chudobní“, aby museli požiadať štát o pomoc. Ak je človek sám, má nárok na závratných 55,80 Eura, ak sú viacerí, majú nárok na 89,20 Eura mesačne. Ak je človek sám, znamená to základnú dávku 61,60 Eur na život + 55,80 Eur na bývanie = jeho príjem je 117,40 Eur na mesiac. Aby vôbec dostal príspevok na bývanie, musí byť majiteľom alebo mať nájomnú zmluvu k nehnuteľnosti, kde býva. Ako môže mať takú zmluvu človek žijúci v osade bez vlastníckeho listu k svojej chatrčke? Tento príspevok sa netýka najchudobnejších, tých, ktorí ku svojmu bývaniu „nemajú papiere“.

Pokračovať v čítaní →

Nie je ťažké si overiť fakty. K aprílu 2021 bolo 60 381 poberateľov (priamo podľa stránok Ústredia práce), spolu s rodinnými príslušníkmi a deťmi sa tak dávky týkajú 129 499 ľudi. Vrátane 51 279 detí. To je spolu 2,7% populácie. Koľko % populácie tvoria Rómovia? Kvalifikovaný výskum (UNDP, Združenia miest a obcí Slovenska, Ústavu rómskych štúdií PU, Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity z roku 2013) odhaduje počet Rómov na 7,5% slovenskej populácie. Ak by všetci poberatelia dávky v hmotnej núdzi boli Rómovia /čo absolútne nie je pravda, ale k tomu nižšie/, stále by to znamenalo, že dávky poberá maximálne tretina z nich.Slovenský sociálny systém je zložitý. Pomoc v hmotnej núdzi si v ňom nikto nenárokuje na základe ani príslušnosti k etniku, ani na základe sexuálnej orientácie alebo či je žena alebo muž. Nárok na dávky v hmotnej núdzi vzniká, ak je človek „dostatočne chudobný“.

Pokračovať v čítaní →