
Chatrče a domčeky, o ktorých sa často hovorí, že stoja na cudzích pozemkoch, boli postavené v súlade so zákonom. Bolo to cez druhú svetovú vojnu, ten zákon bol rasistický a časť Rómov bola zavraždená v koncentračných táboroch. Samotné rómske osady, ako ich poznáme dnes, vznikali nedobrovoľne. Boli hlavne výsledkom práce nacistov. Rómske obyvateľstvo tradične žilo vo “svojej časti” dediny. Po rozsiahlych deportáciách Židov sa rasistické zákony sprísnili aj voči Rómom. Nebol záujem ich úplne likvidovať – narozdiel od Židov nemali majetky, ktoré by si vzali arizátori – ale bol záujem ich “nevidieť”. Od roku 1941 platila vyhláška Ministerstva vnútra (podpísaná A. Machom), neskôr sprísnená, kde sa prikázalo odstrániť obydlia Rómov tak, aby ich nebolo vidieť z frekventovaných ciest alebo z vlaku. Obce mali odsunúť Rómov preč, na odľahlé miesto a vysporiadať pozemky pod novou osadou. Dôsledky týchto presunov boli drastické, pričom sa dodnes nevie, koľkých obcí sa to presne týkalo. Niektoré okresy hlásili, že sa im to podarilo vo všetkých obciach. Takto vznikla napríklad aj osada Letanovce.