Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP) odsudzuje kroky Ruskej federácie, ktoré sú jasným a masívnym porušením medzinárodného práva a popretím ľudských práv obyvateľov území, na ktoré vojensky vtrhla. Nejestvuje žiaden ospravedlnenie útočnej vojny a jej tolerovanie nie je možné za žiadných okolností.
Na pomoc zakladateľovi a vydavateľovi WikiLeaks Julianovi Assangeovi vyzbierali jeho priaznivci rekordnú sumu. Assange už 3 roky čaká v britskej väznici na rozhodnutie súdu, či ho vydá na stíhanie do USA. Za necelý týždeň sa pomocou inovatívnej metódy DAO (decentralizovaná autonómna organizácia) podarilo vyzbierať 55 miliónov dolárov, čo je skoro 50 miliónov eur, a tak prekonať všetky doterajšie rekordy online zbierok v kryptomenách. Do tejto iniciatívy sa zapojili aj WikiLeaks Slovensko a mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP), ktorá sa prípadu Assange dlhodobo venuje.
Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP) ostro odsudzuje dnešné rozhodnutie britského súdu, ktoré otvára dvere k vydaniu zakladateľa a dlhoročného vydavateľa WikiLeaks Juliana Assangea do USA. Súd v Londýne dnes na žiadosť vlády USA zvrátil rozhodnutie nižšieho súdu, ktoré takéto vydanie zablokovalo a Assange ostáva naďalej vo väzení. Stíhanie Assangea trvá s prestávkami už viac ako 10 rokov a začalo sa krátko po tom, čo na platforme WikiLeaks začal zverejňovať tajné dokumenty americkej armády a vlády odhaľujúce vojnové zločiny, včítane zabíjania novinárov a civilistov, porušovanie ľudských práv a korupciu. Časť dokumentov sa týkala aj Slovenska a ich preklad je prístupný na webe www.wikileaks.sk. V dokumentoch sa spomínajú vtedajší mocní ako Mikuláš Dzurinda alebo Ivan Mikloš v súvislosti s podplácaním poslancov, ale aj v súčasnosti medializované osoby ako Štefan Harabín, Marián Kočner či v súvislosti s pezinskou skládkou nepriamo aj Zuzana Čaputová.
Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP) dnes podala na Generálnej prokuratúre trestné oznámenie na predsedu parlamentu Borisa Kollára. Predmetom trestného oznámenia je Kollárov výrok “My tuná vytvárame dve kategórie ľudí, to už sme tu raz mali, tí, čo nosili žlté hviezdy a tí, čo nenosili”, ktorý zaznel v novinovom rozhovore v súvislosti s protikoronovými opatreniami.
Izrael nie je demokracia, ale apartheid. Izrael sa nebráni, ale útočí. Izrael pácha vojnové zločiny na takmer dennej báze a ľudské práva obyvateľstva, ktoré žije na ním okupovaných územiach, potláča systematicky, sústavne a dlhodobo. Izrael ignoruje a v niektorých prípadoch porušuje rezolúcie OSN. Politici, ktorí dnes hovoria, ze Izrael má právo sa brániť, šíria dezinformácie.
Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (ILP) vypracovala právnu analýzu nových nariadení, ktoré vstupujú do platnosti v súvislosti s prebiehajúcim plošným testovaním, táto odhalila viacero pochybení a možných porušení ľudských práv zo strany štátu.
„V prvom rade treba zdôrazniť, že dočasné obmedzenie niektorých ľudských práv a slobôd z dôvodu ochrany života a zdravia nie je porušením ľudských práv. V situácii, keď denne zomiera na Covid-19 100 ľudí a v nemocniciach je najviac pacientov od vypuknutia pandémie, vláda a parlament môžu a robia správne, že niektoré práva a slobody obmedzujú. Obmedzovanie ľudských práv a slobôd však nemôže slúžiť na vydieranie a zastrašovanie občanov a občianok, aby sa zúčastnili plošného testovania, ktorého účelnosť je prinajmenšom sporná a zároveň jestvuje odôvodnené podozrenie, že ide o politický marketing. Koniec koncov sám premiér to označil za “referendum o Matovičovi,” uviedol riaditeľ ILP Peter Weisenbacher.
Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP), ktorá sa dlhodobo angažuje za prepustenie zakladateľa a vydavateľa WikiLeaks Juliana Assangea, odsudzuje dnešné rozhodnutie londýnskeho súdu a považuje ho za dôsledok politického tlaku. Sudkyňa Vanessa Baraitser zamietla žiadosť Assangeovej obhajoby, aby bol prepustený na kauciu alebo do domáceho väzenia a Assange bude musieť zotrvať vo väznici Belmarsh, až pokým Najvyšší súd nerozhodne o odvolaní americkej vlády o zamietnutí jeho vydania na tamojšie stíhanie.
Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP), ktorá sa dlhodobo angažovala za prepustenie zakladateľa a vydavateľa WikiLeaks Juliana Assangea, víta dnešného rozhodnutie londýnskeho súdu. Sudkyňa Vanessa Baraitser dnes v doobedňajších hodinách informovala, že zamietla žiadosť USA, aby bol Assange vydaný na tamojšie stíhanie. Právni zástupcovia vlády USA už informovali, že sa proti rozhodnutiu odvolajú, no Assange by na pokračovanie súdneho konania mal už čakať na slobode.
Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP), ktorá sa dlhodobo zaoberá extrémizmom a po voľbách v roku 2012 podala podnet na Generálnu prokuratúru s cieľom túto stranu rozpustiť, podala dnes na poslanca Mariána Kotlebu trestné oznámenie, vzhľadom na medializované informácie včítane fotografii dokazujúcich, že porušil karanténu a v sídle strany sa stretol s ďalšími osobami.
“Podľa nášho názoru ide o trestný čin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa § 163 a § 164 Trestného zákona. V prípade Covid-19 je zjavne naplnená aj zákonná podmienka, že choroba musí predstavovať zvýšené riziko pre ľudské zdravie a život. Tento trestný čin môže byť spáchaný aj z nedbanlivosti, ale to sa v tomto prípade dá na základe dostupných informácií vylúčiť, nakoľko poslanec sa autom odviezol mimo svoje bydlisko a zotrval tam 2 hodiny. Pri úmyselnom konaní hrozí trest v prípade spáchania tohto činu v čase krízovej situácie na 4 až 10 rokov odňatia slobody,” vysvetlila programová riaditeľka IĽP Alena Krempaská
Vydierať zamestnancov hrozbou prepustenia zo zamestnania v dôsledku neúčasti na nadchádzajúcom celoplošnom testovaní je zo strany zamestnávateľa protizákonné. Trestného činu sa dopúšťajú aj riadiaci pracovníci, ktorí takýto pokyn vykonávajú voči zamestnancom. Vyplýva to z právnej analýzy, ktorú v súvislosti s množiacimi sa svedectvami o neštandardných praktikách niektorých firiem vypracovala mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP).
“Ak sa zamestnanec rozhodne neabsolvovať dobrovoľné testy, nemôže sa z rozhodnutia vlády dostaviť do práce. Zamestnávateľ je v takomto prípade povinný to ospravedlniť a evidovať ako prekážku v práci z dôvodov všeobecného záujmu pre plnenie občianskych povinností podľa § 136 ods. 1 Zákonníka práce. Zo strany zamestnávateľov je nezákonné zamestnancov k účasti na testoch donucovať pod hrozbou prepustenia alebo podmieňovať vyplatenie variabilných zložiek mzdy, dochádzkového bonusu, hospodárskych prémií či 13. či 14. platu účasťou na celoplošnom testovaní,” približuje Alena Krempaská, programová riaditeľka Inštitútu ľudských práv.