Mimovládna organizácia Inštitút ľudskýcn práv (IĽP) doručila do prezidentskej kancelária pred odchodom Zuzany Čaputove na summit NATO list v ktorom ju žiadajú aby tam hovorila o kazetovej municii. USA prednedávnom oznámili, že Ukrajine poskytnú kazetové bomby, čo spôsobilo celosvetovú kontroverziu, nakoľko tieto zbrane sú zakázané vo viac ako 120 štátoch sveta. Proti dodávke sa vyslovili Nemecko, Británia, Španielsko, Švajčiarsko a Nový Zéland ako aj desiatky ľudsko-právnych organizácii. Vlnu nevôle toto rozhodnutie zdvihlo aj v samotných Spojených štátoch.
“Na Slovensku sú kazetové bomby zakázané už od roku 2015. Považujeme teda za logické, že pani prezidentka bude konať v súlade s medzinárodnými záväzkami SR a na summite NATO sa pridá k tým spojencom, ktorí takúto dodávku odmietajú. Kazetová munícia je tzv. nerozlišujúca zbraň, ktorá spôsobila od 2. svetovej vojny obrovské utrpenie civilnému obyvateľstvu všade tam kde bola použitá. Poznáme prípady keď mrzačí a zabíja aj desaťročia po skončení samotného konfliktu, nakoľko zo svojej podstaty veľká časť tejto munície nevybuchne pri dopade. V niektorých krajinách ako napr. Laos, dodnes. Zámer USA je krokom späť a podkopáva pokrok, ktorý dosiahlo medzinárodné spoločenstvo v oblasti ochrány civilné obyvateľstva počas a po vojnových konfliktoch” vysvetlil riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher.
Ukrajina sa minulý týždeň zaviazala dodržiavať päť zásad pri používaní kazetovej munície, ktorú jej sľúbili Spojené štáty. Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov to uviedol na sieti Twitter. Ukrajinské sily podľa neho nepoužijú kazetovú muníciu v mestách, ale len na bojisku, kde sa koncentruje ruská armáda, aby prerazili ruské obranné línie. Ďalej sa Ukrajina zaväzuje, že bude viesť prísne záznamy o použití týchto zbraní a oblastiach, kde budú použité. Na základe daných záznamov budú tieto územia prioritnými oblasťami na odmínovanie po ich oslobodení a že o použití a účinnosti danej munície bude informovať partnerov.
“Týchto päť záväzkov používania je síce určite myslených dobre, ale sú žiaľ úplne nereálne ako dokazuje realita z krajín kde boli kazetové bomby použité v minulosti. Odmínovanie oblastí kde boli použité je mimoriadne technicky, časovo aj finančne náročné a pravdedpodobnosť, že vojnou poničená Ukrajina by bola schopná efektívne to uskutočniť je takmer nulová. Dúfam, že sa mylim, ale ešte viac dúfam, že nakoniec kazetové bomby nepoužijú, lebo ten kto za to zaplatí najvyššiu cenu budú Ukrajinci a Ukrajinky” dodal Weisenbacher.
Dohovor o kazetovej munícii (CCM) schválil Európsky parlament v novembri 2011. Vláda SR súhlasila s pristúpením Slovenska k Dohovoru v roku 2015 a zásoby kazetovej munície boli postupne zlikvidované. Inštitút ľudských práv sa problematike vplyvu zbrojenia a obchodovania so zbraňami na ľudské práva venuje dlhodobo. V roku 2017 získal ako jediná slovenská mimovládna organizácia Nobelovu cenu mieru ako súčasť siete ICANN. Sieť ICANN sa snaží o globálne nukleárne odzbrojenie.
