TS: Významné svetové médiá žiadajú prepustenie Assangea

Americké noviny New York Times, britský Guardian, francúzsky Le Monde, španielske El Pais a nemecký týždenník Spiegel dnes publikovali otvorený list adresovaný americkej vláde v ktorom žiadajú prepustenie Juliana Assangea. Píšu: „Americká vláda musí zastaviť trestné stíhanie zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea, pretože to podkopáva slobodu tlače. Získavanie a zverejňovanie tajných informácií ak je to vo verejnom záujme je základnou súčasťou práce novinárov. Ak bude táto práca kriminalizovaná, verejný diskurz a demokracia budú v našich krajinách výrazne oslabené.“ Presne pred dvanástimi rokmi tieto médiá spolu s WikiLeaks začali publikovať tajné depeše americkej vlády. Únik je známy ako Cable Gate a je považovaný za najväčší v histórii. Najzávažnejšie informácie z týchto dokumentov následne publikovali všetky relevantné svetové aj slovenské médiá.

Julian Assage je už takmer 4 roky vo väznici s najvyšším stupňom ostrahy Belmarsh pri Londýne. Momentálne čaká na rozhodnutie britského Najvyššieho súdu (Supreme Court) kam sa odvolal voči rozhodnutiu ministerstva vnútra umožniť jeho vydanie do USA kde mu hrozí až 175 rokov väzenia. Zakladateľ a vydavateľ WikiLeaks bol prvýraz zatknutý práve krátko po tom ako v roku 2010 zverejnil uniknuté tajné depeše o vojnách v Iraku a Afganistane. Záznamy obsahujú informácie o vojnových zločinoch a porušovaní ľudských práv.

“Stíhanie Assangea je vlastne kriminalizácia novinárskej práce, zverejnil závažné informácie, ktoré získal od zdroja. Publikovanie bolo jednoznačne vo verejnom záujme nakoľko sa tým odkrylo mnoho zločinov. Ak by bol Assange vydaný do USA predstavovalo by to riziko pre všetkých novinárov kdekoľvek na svete. Nezabúdajme, že Assange za svoju prácu získal cenu Európskeho parlamentu pre investigatívnych žurnalistov, tú istú ako Ján Kuciak. Iniciatíva piatich vydavateľov svetových periodík je významným krokom v rámci úsilia o zachovanie slobody tlače vo svete. Ak naozaj chceme presadzovať slobodu prejavu, vydavateľ Julian Assange nesmie byť za svoju činnosť perzekvovaný ” povedala spolupracovníčka Inštitútu ľudských práv, reportérka a držiteľka Novinárskej ceny za rok 2018 Lýdia Kokavcová.

Inštitút ľudských práv (IĽP) sa kauze Assange venuje už viac ako 10 rokov. Zorganizoval viacero protestov a verejných diskusii. V máji tohto roka sa jeho predstavitelia stretli s veľvyslancom Spojeného kráľovstva na Slovensku a odovzdali mu viac ako 10 000 podpisov slovenských občanov žiadajúcich britskú vládu aby prepustila Juliana Assangea. Petícia na stránke ludskeprava.sk/freeassange stále pokračuje a v súčasnosti počet podpisov presiahol 20 000. V rámci kampane Sloboda tlače IĽP vytvorilo aj špecializovanú stránku freeassange.sk


Otvorený list redaktorov a vydavateľov: Vydávanie nie je zločin

Vláda USA by mala ukončiť stíhanie Juliana Assangea za zverejňovanie tajomstiev

Pred dvanástimi rokmi, 28. novembra 2010, zverejnilo päť našich medzinárodných médií – New York Times, Guardian, Le Monde, El País a Spiegel – v spolupráci s WikiLeaks sériu odhalení, ktoré sa dostali na titulné strany novín po celom svete.

„Cable gate“, súbor 251 000 dôverných telegramov z amerického ministerstva zahraničných vecí, odhalil korupciu, diplomatické škandály a špionážne aféry v medzinárodnom meradle.

Podľa denníka New York Times dokumenty rozprávali „neprikrášlený príbeh o tom, ako vláda USA prijíma najväčšie rozhodnutia, rozhodnutia, ktoré stoja krajinu najviac životov a peňazí“. Aj teraz, v roku 2022, novinári a historici pokračujú v zverejňovaní nových odhalení a využívajú pri tom unikátny fond dokumentov.

Pre Juliana Assangea, vydavateľa WikiLeaks, malo zverejnenie „Cable gate“ a niekoľkých ďalších súvisiacich únikov fatálne dôsledky. Assange bol 12. apríla 2019 zatknutý v Londýne na základe amerického zatykača a už tri a pol roka je zadržiavaný v britskom väzení so stupňom stráženia, ktorý sa zvyčajne používa pre teroristov a členov skupín organizovaného zločinu. Hrozí mu vydanie do USA a trest až 175 rokov v americkom väzení s maximálnou ostrahou.

Naša skupina redaktorov a vydavateľov, z ktorých všetci spolupracovali s Assangeom, cítila potrebu verejne kritizovať jeho správanie v roku 2011. Vtedy boli zverejnené neredigované kópie telegramov. Niektorí z nás sú znepokojení obvineniami v obžalobe o tom, že sa pokúsil pomôcť pri počítačovom vniknutí do utajovanej databázy. Teraz sme sa však zišli, aby sme vyjadrili svoje vážne obavy z pokračujúceho trestného stíhania Juliana Assangea za získavanie a zverejňovanie utajovaných materiálov.

Obamova a Bidenova administratíva, ktorá bola vo funkcii počas zverejnenia WikiLeaks v roku 2010, upustila od obžaloby Assangea s vysvetlením, že by musela obžalovať aj novinárov z hlavných spravodajských médií. Ich postoj kládol dôraz na slobodu tlače napriek nepríjemným dôsledkom. Za Donalda Trumpa sa však tento postoj zmenil. Ministerstvo spravodlivosti sa opieralo o starý zákon, zákon o špionáži z roku 1917 (určený na stíhanie potenciálnych špiónov počas 1. svetovej vojny), ktorý nikdy nebol použitý na stíhanie vydavateľa alebo vysielateľa.

Toto obvinenie predstavuje nebezpečný precedens a hrozí, že sa poruší Prvý dodatok americkej ústavy o slobode tlače.

Vyvodzovanie zodpovednosti voči vládam je súčasťou základného poslania slobodnej tlače v demokracii.

Získavanie a zverejňovanie citlivých informácií, ak je to potrebné vo verejnom záujme, je základnou súčasťou každodennej práce novinárov. Ak sa táto práca kriminalizuje, náš verejný diskurz a naše demokracie sa výrazne oslabia.

Dvanásť rokov po zverejnení „Cable gate“ nastal čas, aby vláda USA ukončila stíhanie Juliana Assangea za zverejňovanie tajomstiev.

Zverejňovanie nie je zločin.

Redaktori a vydavatelia:

The Guardian

The New York Times

Le Monde

Der Spiegel

El País